Inauguračný prejav prezidenta Harryho Trumana [20. januára 1949] - História

Inauguračný prejav prezidenta Harryho Trumana [20. januára 1949] - História


We are searching data for your request:

Forums and discussions:
Manuals and reference books:
Data from registers:
Wait the end of the search in all databases.
Upon completion, a link will appear to access the found materials.

Vážený pán viceprezident, pán hlavný sudca a spoluobčania, s pokorou prijímam česť, ktorú mi americký ľud udelil. Prijímam to s hlbokým odhodlaním urobiť všetko, čo je v mojich silách, pre blaho tohto národa a pre mier vo svete.

Pri výkone svojich povinností potrebujem pomoc a modlitby každého z vás. Žiadam vás o podporu a podporu. Úlohy, pred ktorými stojíme, sú náročné a dokážeme ich splniť, iba ak budeme spolupracovať.

Každé obdobie našej národnej histórie malo svoje špeciálne výzvy. Tí, s ktorými sa teraz stretávame, sú rovnako dôležití ako všetci v minulosti. Dneškom sa začína nielen nová administratíva, ale aj obdobie, ktoré bude pre nás a pre svet rušné, možno rozhodujúce. Môže byť pre nás veľa, aby sme zažili a do značnej miery priniesli zásadný zlom v dlhej histórii ľudskej rasy. Prvá polovica tohto storočia bola poznačená bezprecedentnými a brutálnymi útokmi na práva človeka a dvoma najstrašnejšími vojnami v histórii. Najvyššou potrebou našej doby je, aby sa muži naučili žiť spolu v mieri a harmónii. Národy zeme čelia budúcnosti so silnou neistotou, zloženou takmer rovnako z veľkých nádejí a veľkých obáv. V tejto dobe pochybností hľadajú v USA dobrú vôľu, silu a múdre vedenie ako nikdy predtým. Preto je vhodné, aby sme pri tejto príležitosti vyhlásili svetu základné zásady viery, podľa ktorej žijeme, a vyhlásili svoje ciele všetkým ľuďom.

Americký ľud stojí pevne vo viere, ktorá od začiatku inšpirovala tento národ. Veríme, že všetci muži majú právo na rovnakú spravodlivosť podľa zákona a rovnakú príležitosť podieľať sa na spoločnom blahu. Veríme, že všetci muži majú právo na slobodu myslenia a prejavu. Veríme, že všetci ľudia sú si rovní, pretože sú stvorení na Boží obraz. Z tejto viery nepohneme.

Američania túžia a sú odhodlaní pracovať vo svete, v ktorom by všetky národy a všetky národy mohli slobodne vládnuť, ako uznajú za vhodné, a dosiahnuť slušný a uspokojujúci život. Naši ľudia predovšetkým chcú a sú odhodlaní pracovať na mieri na zemi - spravodlivom a trvalom mieri - založenom na skutočnej dohode, ktorú slobodne dosiahnu rovní. Pri sledovaní týchto cieľov sa Spojené štáty a ďalšie podobne zmýšľajúce národy stavajú priamo proti režimu s opačnými cieľmi a úplne iným poňatím života. Tento režim sa drží falošnej filozofie, ktorá údajne ponúka ľudstvu slobodu, bezpečie a väčšiu príležitosť. Mnoho ľudí, ktorí sú uvedení v omyle touto filozofiou, obetovali svoje slobody, len aby sa svojmu smútku naučili, že podvod a výsmech, chudoba a tyranie sú ich odmenou. Tou falošnou filozofiou je komunizmus. Komunizmus je založený na presvedčení, že človek je taký slabý a neadekvátny, že nie je schopný sám sebe vládnuť, a preto vyžaduje vládu silných majstrov.

Demokracia je založená na presvedčení, že človek má morálne a intelektuálne schopnosti, ako aj neodňateľné právo riadiť sa rozumom a spravodlivosťou. Komunizmus podrobuje jednotlivca zatknutiu bez zákonného dôvodu, trestu bez súdu a nútenej práci ako hnuteľnému majetku štátu. Rozhoduje, aké informácie dostane, aké umenie bude produkovať, akých vodcov bude nasledovať a aké myšlienky si bude myslieť. Demokracia tvrdí, že vláda je zriadená v prospech jednotlivca a je zodpovedná za ochranu práv jednotlivca a jeho slobody pri výkone jeho schopností. Komunizmus tvrdí, že sociálne krivdy je možné napraviť iba násilím. Demokracia dokázala, že sociálnu spravodlivosť je možné dosiahnuť mierovou zmenou.

Komunizmus tvrdí, že svet je tak hlboko rozdelený na protikladné triedy, že vojne sa nedá vyhnúť.

Demokracia tvrdí, že slobodné národy môžu spravodlivo urovnávať rozdiely a udržiavať trvalý mier. Tieto rozdiely medzi komunizmom a demokraciou sa netýkajú iba USA. Ľudia na celom svete si začínajú uvedomovať, že ide o materiálne blaho, ľudskú dôstojnosť a právo veriť v Boha a uctievať ho.

Tieto rozdiely uvádzam nie preto, aby som čerpal z otázok viery ako takej, ale preto, že činy vyplývajúce z komunistickej filozofie sú hrozbou pre úsilie slobodných národov dosiahnuť obnovu sveta a trvalý mier. Od konca nepriateľských akcií USA investovali svoju podstatu a energiu do veľkého konštruktívneho úsilia o obnovenie mieru, stability a slobody vo svete.

Nehľadali sme žiadne územie a nikomu sme nevnucovali svoju vôľu. Nepožiadali sme o žiadne privilégiá, ktoré by sme neposkytovali iným. Neustále a energicky podporujeme OSN a súvisiace agentúry ako prostriedok na uplatňovanie demokratických zásad v medzinárodných vzťahoch. Neustále obhajujeme a spoliehame sa na mierové urovnávanie sporov medzi národmi.

Vyvinuli sme všetko úsilie, aby sme zaistili dohodu o účinnej medzinárodnej kontrole našej najsilnejšej zbrane, a vytrvalo sme pracovali na obmedzení a kontrole všetkej výzbroje. Pravidlom a príkladom sme podporili expanziu svetového obchodu na zdravom a spravodlivom základe. Takmer pred rokom sme v spoločnosti so 16 slobodnými krajinami Európy spustili najväčší kooperatívny ekonomický program v histórii. Cieľom tohto bezprecedentného úsilia je oživiť a posilniť demokraciu v Európe, aby slobodní ľudia tohto kontinentu mohli obnoviť svoje oprávnené miesto v popredí civilizácie a mohli opäť prispieť k bezpečnosti a blahu sveta.

Naše úsilie prinieslo novú nádej pre celé ľudstvo. Zničili sme zúfalstvo a porážku. Zachránili sme niekoľko krajín pred stratou slobody. Stovky miliónov ľudí na celom svete s nami teraz súhlasia, že nepotrebujeme vojnu - že môžeme mať mier. Iniciatíva je naša. Pokračujeme s ostatnými národmi v budovaní ešte silnejšej štruktúry medzinárodného poriadku a spravodlivosti. Za svojich partnerov budeme musieť považovať krajiny, ktoré sa už nezaoberajú iba problémom národného prežitia, ale v súčasnosti pracujú na zlepšení životnej úrovne všetkých svojich ľudí. Sme pripravení podniknúť nové projekty na posilnenie slobodného sveta. V nasledujúcich rokoch bude náš program pre mier a slobodu klásť dôraz na štyri hlavné kroky. Po prvé, budeme naďalej poskytovať OSN a príbuzným agentúram neobmedzenú podporu a budeme pokračovať v hľadaní spôsobov, ako posilniť ich autoritu a zvýšiť ich účinnosť. Veríme, že OSN bude posilnená novými národmi, ktoré sa formujú v krajinách, ktoré teraz postupujú smerom k samospráve podľa demokratických princípov. Za druhé, budeme pokračovať v našich programoch obnovy svetovej ekonomiky.

To v prvom rade znamená, že musíme v plnej miere udržať váhu európskeho programu obnovy. Sme presvedčení o úspechu tohto významného podniku pri ozdravení sveta. Veríme, že naši partneri v tomto úsilí opäť dosiahnu status sebestačných národov.

Okrem toho musíme uskutočniť naše plány na zníženie prekážok svetového obchodu a zvýšenie jeho objemu. Ekonomická obnova a samotný mier závisia od zvýšeného svetového obchodu. Po tretie, posilníme národy milujúce slobodu proti nebezpečenstvu agresie. Teraz s niekoľkými krajinami pripravujeme spoločnú dohodu zameranú na posilnenie bezpečnosti severoatlantickej oblasti. Takáto dohoda by mala formu kolektívnej obrany podľa ustanovení Charty OSN.

Takýto obranný pakt pre západnú pologuľu sme už stanovili zmluvou z Rio de Janeira. Hlavným účelom týchto dohôd je poskytnúť neklamný dôkaz o spoločnom odhodlaní slobodných krajín odolávať ozbrojeným útokom z ktorejkoľvek časti. Každá krajina, ktorá sa zúčastňuje týchto opatrení, musí prispieť všetkým, čo môže k spoločnej obrane.

Ak dokážeme vopred dostatočne objasniť, že akýkoľvek ozbrojený útok ovplyvňujúci našu národnú bezpečnosť by sa stretol s drvivou silou, k ozbrojenému útoku by nikdy nedošlo.

Dúfam, že čoskoro pošlem do Senátu zmluvu rešpektujúcu severoatlantický bezpečnostný plán.

Okrem toho poskytneme vojenské poradenstvo a vybavenie slobodným krajinám, ktoré s nami budú spolupracovať pri udržiavaní mieru a bezpečnosti.

Po štvrté, musíme sa pustiť do odvážneho nového programu na sprístupnenie výhod našich vedeckých pokrokov a priemyselného pokroku na zlepšenie a rast zaostalých oblastí. Viac ako polovica ľudí na svete žije v podmienkach blížiacich sa k biede. Ich jedlo je nedostatočné. Sú obeťami chorôb. Ich ekonomický život je primitívny a stagnuje. Ich chudoba je hendikepom a hrozbou pre nich aj pre prosperujúcejšie oblasti. Po prvýkrát v histórii má ľudstvo znalosti a schopnosti na zmiernenie utrpenia týchto ľudí. Spojené štáty sú medzi národmi v rozvoji priemyselných a vedeckých techník na prvom mieste. Materiálne zdroje, ktoré si môžeme dovoliť použiť na pomoc iným ľuďom, sú obmedzené. Ale naše nenahraditeľné zdroje v technických znalostiach neustále rastú a sú nevyčerpateľné. Verím, že mierumilovným ľuďom by sme mali sprístupniť výhody našej zásoby technických znalostí, aby sme im pomohli realizovať ich túžby po lepšom živote. A v spolupráci s inými národmi by sme mali podporovať kapitálové investície v oblastiach, ktoré vyžadujú rozvoj. Našim cieľom by malo byť pomôcť slobodným národom sveta prostredníctvom ich vlastného úsilia produkovať viac potravín, viac oblečenia, viac materiálov na bývanie a väčšiu mechanickú silu na odľahčenie ich bremien. Pozývame ostatné krajiny, aby v rámci tohto záväzku spojili svoje technologické zdroje. Ich príspevky budú srdečne vítané. Malo by ísť o družstevný podnik, v ktorom všetky národy spolupracujú prostredníctvom OSN a jej špecializovaných agentúr, kdekoľvek je to možné. Musí to byť celosvetové úsilie o dosiahnutie mieru, hojnosti a slobody. Vďaka spolupráci obchodu, súkromného kapitálu, poľnohospodárstva a práce v tejto krajine môže tento program výrazne zvýšiť priemyselnú aktivitu v iných krajinách a môže výrazne zvýšiť ich životnú úroveň. Tento nový hospodársky vývoj musí byť navrhnutý a kontrolovaný tak, aby prinášal prospech obyvateľom oblastí, v ktorých sú usadené. Záruky pre investora musia byť vyvážené zárukami v záujme ľudí, ktorých zdroje a ktorých pracovná sila ide do tohto vývoja. Starý imperializmus - zneužívanie na zahraničný zisk - nemá v našich plánoch miesto. To, čo plánujeme, je rozvojový program založený na koncepte demokratického spravodlivého obchodovania. Všetky krajiny, vrátane našej, budú mať veľký prospech z konštruktívneho programu lepšieho využívania ľudských a prírodných zdrojov na svete. Skúsenosti ukazujú, že náš obchod s inými krajinami sa priemyselne a ekonomicky rozvíja.

Väčšia produkcia je kľúčom k prosperite a mieru. A kľúčom k väčšej produkcii je širšia a dynamickejšia aplikácia moderných vedeckých a technických poznatkov. Ľudská rodina môže dosiahnuť slušný a uspokojujúci život, ktorý je právom všetkých ľudí, iba tým, že pomôže tým najmenej šťastným z jej členov, aby si pomohli sami.

Samotná demokracia môže dodať oživujúcu silu a podnietiť národy sveta k víťaznému konaniu nielen proti ich ľudským utláčateľom, ale aj proti ich dávnym nepriateľom - hladu, biede a zúfalstvu. Dúfame, že na základe týchto štyroch hlavných smerov činnosti pomôžeme vytvoriť podmienky, ktoré v konečnom dôsledku povedú k osobnej slobode a šťastiu celého ľudstva.

Ak chceme byť pri vykonávaní týchto politík úspešní, je zrejmé, že v tejto krajine musíme pokračovať v prosperite a musíme sa udržať silní.

Pomaly, ale isto prepletáme svetovú štruktúru medzinárodnej bezpečnosti a rastúcej prosperity. Pomáhajú nám všetci, ktorí chcú žiť bez strachu - dokonca aj tí, ktorí dnes žijú v strachu pod vlastnou vládou. Pomáhajú nám všetci, ktorí chcú úľavu od klamstiev propagandy - ktorí túžia po pravde a úprimnosti. Pomáhajú nám všetci, ktorí túžia po samospráve a po hlase pri rozhodovaní o svojich vlastných záležitostiach. Pomáhajú nám všetci, ktorí túžia po ekonomickom zabezpečení - po bezpečí a hojnosti, z ktorého sa môžu tešiť muži v slobodných spoločnostiach. Pomáhajú nám všetci, ktorí túžia po slobode slova, náboženskom vyznaní a slobode žiť vlastný život, aby mali užitočné ciele. Našimi spojencami sú milióny ľudí, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti.

V pravý čas, keď sa začne prejavovať naša stabilita, keď stále viac národov spoznáva výhody demokracie a zúčastňuje sa na raste hojnosti, verím, že krajiny, ktoré nám teraz odporujú, opustia svoje bludy a spoja sa so slobodnými národmi svet v spravodlivom vyrovnaní medzinárodných rozdielov.

Udalosti priniesli našu americkú demokraciu do nového vplyvu a nových povinností. Otestujú našu odvahu, oddanosť povinnostiam a koncept slobody. Ale hovorím všetkým ľuďom, čo sme dosiahli v slobode, vo väčšej slobode prekonáme. Pevní vo viere vo Všemohúceho budeme kráčať do sveta, kde je zaistená sloboda človeka. Za týmto účelom vynaložíme svoju silu, svoje zdroje a vytrvalosť. S Božou pomocou bude budúcnosť ľudstva zaistená vo svete spravodlivosti, harmónie a mieru.


V tento deň roku 1949 predniesol Harry S. Truman svoju inauguračnú adresu na východnom portiku amerického Kapitolu. Na Capitol Plaza sa zhromaždilo viac ako 100 000 ľudí, keď začal svoju 2 272-slovnú adresu týmito slovami …

“Mr. Podpredseda, pán hlavný sudca, spoluobčania:
S pokorou prijímam česť, ktorú mi americký ľud udelil. Prijímam to s odhodlaním urobiť všetko, čo je v mojich silách, pre blaho tohto národa a pre mier vo svete. ”

“ Pri plnení povinností svojho úradu potrebujem pomoc a modlitby každého z vás. Žiadam vás o povzbudenie a o vašu podporu. Úlohy, pred ktorými stojíme, sú náročné. Môžeme ich dosiahnuť iba vtedy, ak budeme spolupracovať.

“Každé obdobie našej národnej histórie malo svoje špeciálne výzvy. Tí, s ktorými sa teraz stretávame, sú rovnako dôležití ako ktokoľvek v minulosti … ”

V ten historický deň Harry Truman zdieľal prísľub našej demokracie a požiadal Američanov, aby sa odvážne oddali ideálom slobody.

Hovoríme to veľa: sme “Wild about Harry. ”

Možno je to tým, že Harry bol divoký z Ameriky

Miloval túto demokraciu a neúnavne pracoval na jej ochrane pre ďalšie generácie. Ukázal nám, čo znamená byť Američanmi.


Inauguračný prejav prezidenta Harryho Trumana [20. januára 1949] - História

Prezidentská inaugurácia v histórii

V New Yorku, prvom hlavnom meste krajiny, sa George Washington stal prvým prezidentom USA. Kongres plánoval, že nová vláda začne plniť svoje povinnosti 4. marca 1789, ale krutá zima sťažila cestovanie a až 6. apríla dorazilo do New Yorku dostatok kongresmanov, ktorí spočítali hlasy voličov a oznámili, “ Zdá sa, že George Washington, Esq. Bol jednomyseľne zvolený za prezidenta, -a John Adams, Esq. Bol riadne zvolený za viceprezidenta Spojených štátov amerických … "

Trvalo niekoľko dní, kým sa vzrušujúca správa dostala na Mount Vernon, domov generála Washingtona vo Virgínii. Vydal sa do hlavného mesta a zanechal po sebe svoju manželku Martu, ktorá sa k nemu neskôr pridá. Cestoval trénerom a na koni cez Baltimore, Wilmington a Philadelphiu a nakoniec dorazil do New Yorku na palube veľkej bárky, z ktorej vyplávali z New Jersey cez Newark Bay. Medzitým John Adams, jeho zvolený viceprezident a Kongres rozhodovali o tom, aký by mal byť oficiálny názov nového generálneho riaditeľa. Adams dával prednosť „Jeho najšetrnejšej výsosti“, ale kongresový výbor sa ustálil na názve, ktorý používame dodnes: „Prezident Spojených štátov“.

Inauguračný deň, 30. apríla, sa začal zvukmi obradného delostrelectva a zvonov kostola zvoniť po celom meste. Napoludnie sa generál Washington dostal cez veľké davy ľudí do Federal Hall, kde boli obe komory Kongresu zhromaždené na prísahu. Newyorský kancelár Robert Livingston prečítal prísahu a Washington, jeho pravá ruka na Biblii, zopakoval slová zapísané v ústave: „Slávnostne prisahám, že verne vykonám úrad prezidenta USA a budem, najlepšie ako viem, zachovať, chrániť a brániť ústavu USA. “ Prezident Washington pridal slová „Tak mi pomôž, Bože“, čo je zvyk, ktorý odvtedy dodržiava každý prezident.

Prvá inaugurácia dala vznik mnohým tradíciám, ktoré pokračujú dodnes. Prezident Washington napríklad nasledoval svoj prísahu inauguračným prejavom, špeciálnym príhovorom napísaným pri tejto príležitosti. V roku 1793 zložil prísahu pre druhé funkčné obdobie Washingtonu William Cushing, prísediaci sudca Najvyššieho súdu a prvý z dlhého radu sudcov Najvyššieho súdu, ktorý predsedal inauguráciám prezidenta.

Thomas Jefferson bol prvý, ktorý zložil prísahu ako prezident vo Washingtone, DC, mieste, ktoré bolo vybrané ako trvalé hlavné mesto a kde sa konali všetky okrem niekoľkých inauguračných obradov. Jefferson ukázal svoju chuť na jednoduchosť tým, že sa vybral na prísahu do Kapitolu a potom sa vrátil do svojho penziónu na večeru. Po svojej druhej inaugurácii však Jefferson išiel na koni z Kapitolu do Prezidentského domu (názov sa vtedy používal pre Biely dom) uprostred hudby a spontánneho zhromaždenia mechanikov z neďalekého Navy Yard –, sprievod, ktorý prerástol do dnešnej podoby Inauguračná prehliadka.

Jeffersonova druhá inaugurácia tiež začala tradíciu inauguračného dňa otvorených dverí, keď bolo výkonné sídlo otvorené pre všetkých, ktorí chceli pozdraviť prezidenta po jeho prísahe. Popularita Dňa otvorených dverí by neskôr spôsobila, že náš siedmy prezident Andrew Jackson utiekol oknom po tom, čo dav priaznivcov vtrhol do Bieleho domu, zničil nábytok a v túžbe vidieť ho rozbil porcelán. V roku 1865, napriek rastúcim obavám o bezpečnosť, si Abraham Lincoln po druhej inaugurácii potriasol asi 6000 rukami. Prezident Grover Cleveland, ktorý si uvedomil, že Biely dom už nemôže držať tieto davy, namiesto toho uskutočnil prehliadku vojsk z tribúny zavesenej mimo vlajky a pridal ďalší prvok do inauguračnej prehliadky.

Prezidenti oslavovali mnohými spôsobmi od chvíle, keď George Washington tancoval menuet po svojej inaugurácii v roku 1789. James Madison, štvrtý americký prezident, a jeho manželka Dolley boli čestnými hosťami prvého oficiálneho inauguračného plesu, ktorý sa konal v hoteli Long's vo Washingtone, Inaugurácia DC Martina Van Burena predstavila dve loptičky a prezident William Henry Harrison usporiadal tri, aby uspokojil stále rastúci dopyt po lístkoch. Neskôr inaugurácie predstavili špeciálne postavené pavilóny na tanec, plesy, ktoré sa konali na niekoľkých miestach v celom hlavnom meste, a dokonca aj inauguračné večierky v iných mestách. Moderné inauguračné slávnosti neodrážajú len prezidenta, ktorého si ctia, ale aj túžbu zapojiť mnoho Američanov, ktorí sa chcú zúčastniť oslavy bohatej histórie nášho národa a prenosu prezidentskej moci.

Možno ste v televízii sledovali inauguráciu prezidenta Billa Clintona z roku 1997 alebo ste o nej počuli z rozhlasového vysielania. Možno vaše miestne noviny priniesli fotografie z tejto udalosti alebo ste navštívili internetovú stránku, kde ste získali informácie o obrade a rôznych úvodných oslavách. Spoliehame sa na technológiu, ktorá nám pomôže zúčastniť sa našej vlády a dozvedieť sa o nej spôsobom, o akom sa predchádzajúcim generáciám Američanov ani nesnívalo.

Napríklad len členovia Kongresu, ktorí sa zišli vo Federálnej sieni 30. apríla 1789, si vypočuli prvý inauguračný prejav prezidenta Washingtona. O dvadsať rokov neskôr, po prísahe Jamesa Madisona, bola jeho reč uverejnená v novinách, aby si ju mohli prečítať všetci. James Polk zložil prísahu v roku 1845, zatiaľ čo Samuel Morse, vynálezca elektrického telegrafu, sedel v jeho blízkosti na plošine a klepal na správy na svojom zázračnom stroji.

Písal sa rok 1857 a#150, keď sa prezidentom stal James Buchanan. Občania z celej krajiny sa mohli zúčastniť slávnosti prostredníctvom fotografií. O štyri desaťročia neskôr zaznamenali filmové kamery najdôležitejšie momenty inaugurácie Williama McKinleyho a divákom sa tak otvorilo nové okno do histórie. V roku 1925 sa Američania zhromaždili okolo svojich vysielačiek, aby počuli, ako Calvin Coolidge skladá prísahu a v roku 1949 sa Harry Truman stal prvým prezidentom, ktorého prísahu vysielala televízia. Ak radi používate počítače, možno viete, že druhá inaugurácia prezidenta Billa Clintona bola prvou, ktorá mala oficiálnu webovú stránku a ktorú ľudia na celom svete videli naživo na internete.

Ústava je najvyšším zákonom Spojených štátov a popisuje trojrozvetvený demokratický systém vlády krajiny a základné práva, na ktoré majú nárok všetci občania. V článku II oddiele 1 ústavy zakladatelia nášho národa vyhlásili, že „výkonnú moc má prezident Spojených štátov amerických“ a zložili prísahu pre oficiálny sľub zvoleného prezidenta. Táto 35-slovná prísaha zostala nezmenená viac ako dve storočia, čiastočne preto, že tak jasne a jednoducho popisuje zodpovednosti generálneho riaditeľa:

„Slávnostne prisahám (alebo potvrdzujem), že budem verne vykonávať Kanceláriu prezidenta USA a v rámci svojich možností sa budem snažiť zachovať, chrániť a brániť ústavu USA.“

V roku 1817 náš piaty prezident James Monroe ako prvý predniesol inauguračný prejav zhromaždenému verejnému davu. Od tej doby je tradičný inauguračný prejav pre prezidenta príležitosťou hovoriť priamo s americkým ľudom. George Washington povedal, že po jeho druhej inaugurácii v roku 1793 je 135 slov, zatiaľ čo William Henry Harrison predniesol najdlhšiu inauguračnú adresu vôbec, pričom doručenie 8 445 slov zabralo takmer dve hodiny.

Na inauguračné adresy sa často spomína, že odrážajú konkrétne obdobie v histórii. Počas občianskej vojny Abraham Lincoln vyzval Američanov, „aby dokončili prácu, na ktorej sme, a zviazali rany národa“, zatiaľ čo v roku 1933 Franklin Roosevelt oslovil občanov odradených Veľkou hospodárskou krízou a povedal: „Tento veľký národ vydrží tak, ako vydržal, oživí a bude prosperovať. “ Prezident John F. Kennedy v roku 1961 inšpiroval generáciu mladých ľudí, keď vyzval: „… nepýtajte sa, čo môže vaša krajina urobiť pre vás —, opýtajte sa, čo môžete urobiť vy pre svoju krajinu“. A v roku 1993 prezident Bill Clinton upokojil národ v prechode po skončení studenej vojny vyhlásením: „Na Amerike nie je nič zlého, čo sa nedá vyliečiť tým, čo je s Amerikou správne“.


Prepis

Pán podpredseda, pán hlavný sudca, spoluobčania:
S pokorou prijímam česť, ktorú mi americký ľud udelil. Prijímam to s odhodlaním urobiť všetko, čo je v mojich silách, pre blaho tohto národa a pre mier vo svete.
Pri výkone svojich povinností potrebujem pomoc a modlitby každého z vás. Žiadam vás o povzbudenie a o vašu podporu. Úlohy, pred ktorými stojíme, sú náročné. Môžeme ich dosiahnuť iba vtedy, ak budeme spolupracovať.
Každé obdobie našej národnej histórie malo svoje špeciálne výzvy. Tí, s ktorými sa teraz stretávame, sú rovnako dôležití ako všetci v minulosti. Dneškom sa začína nielen nová administratíva, ale aj obdobie, ktoré bude pre nás a pre svet rušné, možno rozhodujúce.
Možno je to pre nás veľa, zažiť a do značnej miery priniesť zásadný zlom v dlhej histórii ľudskej rasy. Prvá polovica tohto storočia bola poznačená bezprecedentnými a brutálnymi útokmi na práva človeka a dvoma najstrašnejšími vojnami v histórii. Najvyššou potrebou našej doby je, aby sa muži naučili žiť spolu v mieri a harmónii.
Národy zeme čelia budúcnosti so silnou neistotou, zloženou takmer rovnako z veľkých nádejí a veľkých obáv. V tejto dobe pochybností hľadajú v USA dobrú vôľu, silu a múdre vedenie ako nikdy predtým.
Preto je vhodné, aby sme pri tejto príležitosti vyhlásili svetu základné zásady viery, podľa ktorej žijeme, a vyhlásili svoje ciele všetkým ľuďom.
Americký ľud stojí pevne vo viere, ktorá od začiatku inšpirovala tento národ. Veríme, že všetci muži majú právo na rovnakú spravodlivosť podľa zákona a rovnakú príležitosť podieľať sa na spoločnom blahu. Sme presvedčení, že všetci muži majú právo na slobodu myslenia a prejavu. Veríme, že všetci ľudia sú si rovní, pretože sú stvorení na Boží obraz.
Z tejto viery nepohneme.
Američania túžia a sú odhodlaní pracovať vo svete, v ktorom by všetky národy a všetky národy mohli slobodne vládnuť, ako uznajú za vhodné, a dosiahnuť slušný a uspokojujúci život. Naši ľudia predovšetkým túžia a sú odhodlaní pracovať na mieri na zemi - spravodlivom a trvalom mieri - založenom na skutočnej dohode, ktorú slobodne dosiahnu rovní.
Pri sledovaní týchto cieľov sa Spojené štáty a ďalšie podobne zmýšľajúce národy stavajú priamo proti režimu s opačnými cieľmi a úplne iným poňatím života.
Tento režim sa drží falošnej filozofie, ktorá údajne ponúka ľudstvu slobodu, bezpečie a väčšiu príležitosť. Mnoho ľudí, ktorí boli uvedení v omyle touto filozofiou, obetovali svoje slobody, len aby sa od svojho smútku naučili, že podvod a výsmech, chudoba a tyranie sú ich odmenou.
Tou falošnou filozofiou je komunizmus.
Komunizmus je založený na presvedčení, že človek je taký slabý a neadekvátny, že nie je schopný sám sebe vládnuť, a preto vyžaduje vládu silných majstrov.
Demokracia je založená na presvedčení, že človek má morálne a intelektuálne schopnosti, ako aj neodňateľné právo riadiť sa rozumom a spravodlivosťou.
Komunizmus podrobuje jednotlivca zatknutiu bez zákonného dôvodu, trestu bez súdu a nútenej práci ako hnuteľnému majetku štátu. Rozhoduje, aké informácie dostane, aké umenie bude produkovať, akých vodcov bude nasledovať a aké myšlienky si bude myslieť.
Demokracia tvrdí, že vláda je zriadená v prospech jednotlivca a je zodpovedná za ochranu práv jednotlivca a jeho slobody pri uplatňovaní týchto jeho schopností.
Komunizmus tvrdí, že sociálne krivdy je možné napraviť iba násilím.
Demokracia dokázala, že sociálnu spravodlivosť je možné dosiahnuť mierovou zmenou.
Komunizmus tvrdí, že svet je tak široko rozdelený na protikladné triedy, že vojne sa nedá vyhnúť.
Demokracia tvrdí, že slobodné národy môžu spravodlivo urovnávať rozdiely a udržiavať trvalý mier.
Tieto rozdiely medzi komunizmom a demokraciou sa netýkajú iba USA. Ľudia na celom svete si začínajú uvedomovať, že ide o materiálne blaho, ľudskú dôstojnosť a právo veriť v Boha a uctievať ho.
Tieto rozdiely uvádzam nie preto, aby som čerpal z otázok viery ako takej, ale preto, že činy vyplývajúce z komunistickej filozofie sú hrozbou pre úsilie slobodných národov dosiahnuť obnovu sveta a trvalý mier.
Od konca nepriateľských akcií USA investovali svoju podstatu a energiu do veľkého konštruktívneho úsilia o obnovenie mieru, stability a slobody vo svete.
Nehľadali sme žiadne územie. Nikomu sme nevnucovali svoju vôľu. Nepožiadali sme o žiadne privilégiá, ktoré by sme neposkytovali iným.
Neustále a energicky podporujeme OSN a súvisiace agentúry ako prostriedok na uplatňovanie demokratických zásad v medzinárodných vzťahoch. Neustále obhajujeme a spoliehame sa na mierové urovnávanie sporov medzi národmi.
Vyvinuli sme všetko úsilie, aby sme dosiahli dohodu o účinnej medzinárodnej kontrole našej najsilnejšej zbrane, a neustále pracujeme na obmedzení a kontrole všetkej výzbroje.
Pravidlom a príkladom sme podporili expanziu svetového obchodu na zdravom a spravodlivom základe.
Takmer pred rokom sme v spoločnosti so 16 slobodnými krajinami Európy spustili najväčší kooperatívny ekonomický program v histórii. Cieľom tohto bezprecedentného úsilia je oživiť a posilniť demokraciu v Európe, aby slobodní ľudia tohto kontinentu mohli obnoviť svoje oprávnené miesto v popredí civilizácie a mohli opäť prispieť k bezpečnosti a blahu sveta.
Naše úsilie prinieslo novú nádej pre celé ľudstvo. Zbavili sme sa zúfalstva a porážky. Zachránili sme niekoľko krajín pred stratou slobody. Stovky miliónov ľudí na celom svete s nami teraz súhlasia, že nepotrebujeme vojnu - že môžeme mať mier.
Iniciatíva je naša.
Pokračujeme s ostatnými národmi v budovaní ešte silnejšej štruktúry medzinárodného poriadku a spravodlivosti. Za našich partnerov budeme musieť považovať krajiny, ktoré sa už nezaoberajú výlučne problémom národného prežitia, v súčasnosti pracujú na zlepšení životnej úrovne všetkých svojich ľudí. Sme pripravení podniknúť nové projekty na posilnenie slobodného sveta.
V nasledujúcich rokoch bude náš program pre mier a slobodu klásť dôraz na štyri hlavné kroky.
Po prvé, budeme naďalej poskytovať OSN a príbuzným agentúram neobmedzenú podporu a budeme pokračovať v hľadaní spôsobov, ako posilniť ich autoritu a zvýšiť ich účinnosť. Veríme, že OSN bude posilnená novými národmi, ktoré sa formujú v krajinách, ktoré teraz postupujú smerom k samospráve podľa demokratických princípov.
Za druhé, budeme pokračovať v našich programoch obnovy svetovej ekonomiky.
To v prvom rade znamená, že musíme udržať plnú váhu za európskym programom obnovy. Sme presvedčení o úspechu tohto významného podniku pri ozdravení sveta. Veríme, že naši partneri v tomto úsilí opäť dosiahnu status sebestačných národov.
Okrem toho musíme uskutočniť naše plány na zníženie prekážok svetového obchodu a zvýšenie jeho objemu. Ekonomická obnova a samotný mier závisia od zvýšeného svetového obchodu.
Po tretie, posilníme národy milujúce slobodu proti nebezpečenstvu agresie.
Teraz s niekoľkými krajinami pripravujeme spoločnú dohodu zameranú na posilnenie bezpečnosti severoatlantickej oblasti. Takáto dohoda by mala formu kolektívnej obrany podľa ustanovení Charty OSN.
Takýto obranný pakt pre západnú pologuľu sme už stanovili zmluvou z Rio de Janeira.
Hlavným účelom týchto dohôd je poskytnúť neklamný dôkaz o spoločnom odhodlaní slobodných krajín odolávať ozbrojeným útokom z ktorejkoľvek strany. Každá krajina, ktorá sa zúčastňuje na týchto opatreniach, musí prispieť všetkým, čo môže k spoločnej obrane.
If we can make it sufficiently clear, in advance, that any armed attack affecting our national security would be met with overwhelming force, the armed attack might never occur.
I hope soon to send to the Senate a treaty respecting the North Atlantic security plan.
Okrem toho poskytneme vojenské poradenstvo a vybavenie slobodným krajinám, ktoré s nami budú spolupracovať pri udržiavaní mieru a bezpečnosti.
Po štvrté, musíme sa pustiť do odvážneho nového programu na sprístupnenie výhod našich vedeckých pokrokov a priemyselného pokroku na zlepšenie a rast zaostalých oblastí.
Viac ako polovica ľudí na svete žije v podmienkach blížiacich sa k biede. Ich jedlo je nedostatočné. Sú obeťami chorôb. Ich ekonomický život je primitívny a stagnuje. Ich chudoba je hendikepom a hrozbou pre nich aj pre prosperujúcejšie oblasti.
For the first time in history, humanity posesses the knowledge and skill to relieve suffering of these people.
The United States is pre-eminent among nations in the development of industrial and scientific techniques. The material resources which we can afford to use for assistance of other peoples are limited. But our imponderable resources in technical knowledge are constantly growing and are inexhaustible.
I believe that we should make available to peace-loving peoples the benefits of our store of technical knowledge in order to help them realize their aspirations for a better life. And, in cooperation with other nations, we should foster capital investment in areas needing development.
Our aim should be to help the free peoples of the world, through their own efforts, to produce more food, more clothing, more materials for housing, and more mechanical power to lighten their burdens.
We invite other countries to pool their technological resources in this undertaking. Their contributions will be warmly welcomed. This should be a cooperative enterprise in which all nations work together through the United Nations and its specialized agencies whenever practicable. It must be a worldwide effort for the achievement of peace, plenty, and freedom.
With the cooperation of business, private capital, agriculture, and labor in this country, this program can greatly increase the industrial activity in other nations and can raise substantially their standards of living.
Such new economic developments must be devised and controlled to the benefit of the peoples of the areas in which they are established. Guarantees to the investor must be balanced by guarantees in the interest of the people whose resources and whose labor go into these developments.
The old imperialism—exploitation for foreign profit—has no place in our plans. What we envisage is a program of development based on the concepts of democratic fair-dealing.
All countries, including our own, will greatly benefit from a constructive program for the better use of the world's human and natural resources. Experience shows that our commerce with other countries expands as they progress industrially and economically.
Greater production is the key to prosperity and peace. And the key to greater production is a wider and more vigorous application of modern scientific and technical knowledge.
Only by helping the least fortunate of its members to help themselves can the human family achieve the decent, satisfying life that is the right of all people.
Democracy alone can supply the vitalizing force to stir the peoples of the world into triumphant action, not only against their human oppressors, but also against their ancient enemies—hunger, misery, and despair.
On the basis of these four major courses of action we hope to help create the conditions that will lead eventually to personal freedom and happiness for all mankind.
If we are to be successful in carrying out these policies, it is clear that we must have continued prosperity in this country and we must keep ourselves strong.
Slowly but surely we are weaving a world fabric of international security and growing prosperity.
We are aided by all who wish to live in freedom from fear—even by those who live today in fear under their own governments.
We are aided by all who want relief from lies and propaganda—those who desire truth and sincerity.
We are aided by all who desire self-government and a voice in deciding their own affairs.
We are aided by all who long for economic security—for the security and abundance that men in free societies can enjoy.
We are aided by all who desire freedom of speech, freedom of religion, and freedom to live their own lives for useful ends.
Our allies are the millions who hunger and thirst after righteousness.
In due time, as our stability becomes manifest, as more and more nations come to know the benefits of democracy and to participate in growing abundance, I believe that those countries which now oppose us will abandon their delusions and join with the free nations of the world in a just settlement of international differences.
Events have brought our American democracy to new influence and new responsibilities. They will test our courage, our devotion to duty, and our concept of liberty.
But I say to all men, what we have achieved in liberty, we will surpass in greater liberty.
Steadfast in our faith in the Almighty, we will advance toward a world where man's freedom is secure.
To that end we will devote our strength, our resources, and our firmness of resolve. With God's help, the future of mankind will be assured in a world of justice, harmony, and peace.


First inauguration of Harry S. Truman

The first inauguration of Harry S. Truman as the 33rd President of the United States was held at 7:00 pm on Thursday, April 12, 1945, at the Cabinet Room inside the White House in Washington, D.C., following the death of President Franklin D. Roosevelt earlier that day. The inauguration—the seventh non-scheduled, extraordinary inauguration to ever take place—marked the commencement of the first term (a partial term of 3 years, 283 days) of Harry S. Truman as president.

Truman, then serving as Vice President of the United States, had just adjourned a session of the United States Senate and was on his way to share a drink with Sam Rayburn, the Speaker of the House of Representatives, when he was summoned to the White House.

Upon his arrival, he was met by Eleanor Roosevelt, who informed him that President Roosevelt was dead. Shocked, Truman asked Mrs. Roosevelt, "Is there anything I can do for you?", to which she replied: "Is there anything my môže urobiť pre ty? For you are the one in trouble now." [1]

Chief Justice of the United States Harlan F. Stone administered the presidential oath of office [2] Stone began the oath "Do you, Harry Shipp Truman. " in the erroneous belief that Shipp was the President's mother's maiden name and, by extension, his middle name, [3] to which Truman replied, "I Harry S. Truman. " [4] before the oath was continued.

Among witnesses of this ceremony were Truman's wife Bess Truman, daughter Margaret Truman, Mrs. Roosevelt, Speaker Rayburn, and members of the cabinet. This was the second presidential inauguration in 1945, after the regularly scheduled inauguration for Roosevelt's fourth term on January 20.

This event has the distinction of being the first extraordinary inauguration to be photographed: Theodore Roosevelt had ejected the photographers from his 1901 inauguration after they started fighting with each other, [5] and Calvin Coolidge's 1923 inauguration was late at night with no press or electric lighting. [6]


Inaugural Address.

Mr. Vice President, Mr. Chief Justice, fellow citizens:

I accept with humility the honor which the American people have conferred upon me. I accept it with a resolve to do all that I can for the welfare of this Nation and for the peace of the world.

In performing the duties of my office, I need the help and the prayers of every one of you. I ask for your encouragement and for your support. The tasks we face are difficult. We can accomplish them only if we work together.

Each period of our national history has had its special challenges. Those that confront us now are as momentous as any in the past. Today marks the beginning not only of a new administration, but of a period that will be eventful, perhaps decisive, for us and for the world.

It may be our lot to experience, and in a large measure bring about, a major turning point in the long history of the human race. The first half of this century has been marked by unprecedented and brutal attacks on the rights of man, and by the two most frightful wars in history. The supreme need of our time is for men to learn to live together in peace and harmony.

The peoples of the earth face the future with grave uncertainty, composed almost equally of great hopes and great fears. In this time of doubt, they look to the United States as never before for good will, strength, and wise leadership.

It is fitting, therefore, that we take this occasion to proclaim to the world the essential principles of the faith by which we live, and to declare our aims to all peoples.

The American people stand firm in the faith which has inspired this Nation from the beginning. We believe that all men have a right to equal justice under law and equal opportunity to share in the common good. We believe that all men have a right to freedom of thought and expression. We believe that all men are created equal because they are created in the image of God.

From this faith we will not be moved.

The American people desire, and are determined to work for, a world in which all nations and all peoples are free to govern themselves as they see fit, and to achieve a decent and satisfying life. Above all else, our people desire, and are determined to work for, peace on earth--a just and lasting peace--based on genuine agreement freely arrived at by equals.

In the pursuit of these aims, the United States and other like-minded nations find themselves directly opposed by a regime with contrary aims and a totally different concept of life.

That regime adheres to a false philosophy which purports to offer freedom, security, and greater opportunity to mankind. Misled by that philosophy, many peoples have sacrificed their liberties only to learn to their sorrow that deceit and mockery, poverty and tyranny, are their reward.

That false philosophy is communism.

Communism is based on the belief that man is so weak and inadequate that he is unable to govern himself, and therefore requires the rule of strong masters.

Democracy is based on the conviction that man has the moral and intellectual capacity, as well as the inalienable right, to govern himself with reason and justice.

Communism subjects the individual to arrest without lawful cause, punishment without trial, and forced labor as the chattel of the state. It decrees what information he shall receive, what art he shall produce, what leaders he shall follow, and what thoughts he shall think.

Democracy maintains that government is established for the benefit of the individual, and is charged with the responsibility of protecting the rights of the individual and his freedom in the exercise of those abilities of his.

Communism maintains that social wrongs can be corrected only by violence.

Democracy has proved that social justice can be achieved through peaceful change.

Communism holds that the world is so widely divided into opposing classes that war is inevitable.

Democracy holds that free nations can settle differences justly and maintain a lasting peace.

These differences between communism and democracy do not concern the United States alone. People everywhere are coming to realize that what is involved is material well-being, human dignity, and the right to believe in and worship God.

I state these differences, not to draw issues of belief as such, but because the actions resulting from the Communist philosophy are a threat to the efforts of free nations to bring about world recovery and lasting peace.

Since the end of hostilities, the United States has invested its substance and its energy in a great constructive effort to restore peace, stability, and freedom to the world.

We have sought no territory. We have imposed our will on none. We have asked for no privileges we would not extend to others.

We have constantly and vigorously supported the United Nations and related agencies as a means of applying democratic principles to international relations. We have consistently advocated and relied upon peaceful settlement of disputes among nations.

We have made every effort to secure agreement on effective international control of our most powerful weapon, and we have worked steadily for the limitation and control of all armaments.

We have encouraged, by precept and example, the expansion of world trade on a sound and fair basis.

Almost a year ago, in company with 16 free nations of Europe, we launched the greatest cooperative economic program in history. The purpose of that unprecedented effort is to invigorate and strengthen democracy in Europe, so that the free people of that continent can resume their rightful place in the forefront of civilization and can contribute once more to the security and welfare of the world.

Our efforts have brought new hope to all mankind. We have beaten back despair and defeatism. We have saved a number of countries from losing their liberty. Hundreds of millions of people all over the world now agree with us, that we need not have war--that we can have peace.

We are moving on with other nations to build an even stronger structure of international order and justice. We shall have as our partners countries which, no longer solely concerned with the problem of national survival, are now working to improve the standards of living of all their people. We are ready to undertake new projects to strengthen a free world.

In the coming years, our program for peace and freedom will emphasize four major courses of action.

First, we will continue to give unfaltering support to the United Nations and related agencies, and we will continue to search for ways to strengthen their authority and increase their effectiveness. We believe that the United Nations will be strengthened by the new nations which are being formed in lands now advancing toward self-government under democratic principles.

Second, we will continue our programs for world economic recovery.

This means, first of all, that we must keep our full weight behind the European recovery program. We are confident of the success of this major venture in world recovery. We believe that our partners in this effort will achieve the status of self-supporting nations once again.

In addition, we must carry out our plans for reducing the barriers to world trade and increasing its volume. Economic recovery and peace itself depend on increased world trade.

Third, we will strengthen freedom-loving nations against the dangers of aggression.

We are now working out with a number of countries a joint agreement designed to strengthen the security of the North Atlantic area. Such an agreement would take the form of a collective defense arrangement within the terms of the United Nations Charter.

We have already established such a defense pact for the Western Hemisphere by the treaty of Rio de Janeiro.

The primary purpose of these agreements is to provide unmistakable proof of the joint determination of the free countries to resist armed attack from any quarter. Every country participating in these arrangements must contribute all it can to the common defense.

If we can make it sufficiently clear, in advance, that any armed attack affecting our national security would be met with overwhelming force, the armed attack might never occur.

I hope soon to send to the Senate a treaty respecting the North Atlantic security plan.

Okrem toho poskytneme vojenské poradenstvo a vybavenie slobodným krajinám, ktoré s nami budú spolupracovať pri udržiavaní mieru a bezpečnosti.

Po štvrté, musíme sa pustiť do odvážneho nového programu na sprístupnenie výhod našich vedeckých pokrokov a priemyselného pokroku na zlepšenie a rast zaostalých oblastí.

Viac ako polovica ľudí na svete žije v podmienkach blížiacich sa k biede. Ich jedlo je nedostatočné. Sú obeťami chorôb. Ich ekonomický život je primitívny a stagnuje. Ich chudoba je hendikepom a hrozbou pre nich aj pre prosperujúcejšie oblasti.

For the first time in history, humanity posesses the knowledge and skill to relieve suffering of these people.

The United States is pre-eminent among nations in the development of industrial and scientific techniques. The material resources which we can afford to use for assistance of other peoples are limited. But our imponderable resources in technical knowledge are constantly growing and are inexhaustible.

I believe that we should make available to peace-loving peoples the benefits of our store of technical knowledge in order to help them realize their aspirations for a better life. And, in cooperation with other nations, we should foster capital investment in areas needing development.

Our aim should be to help the free peoples of the world, through their own efforts, to produce more food, more clothing, more materials for housing, and more mechanical power to lighten their burdens.

We invite other countries to pool their technological resources in this undertaking. Their contributions will be warmly welcomed. This should be a cooperative enterprise in which all nations work together through the United Nations and its specialized agencies whenever practicable. It must be a worldwide effort for the achievement of peace, plenty, and freedom.

With the cooperation of business, private capital, agriculture, and labor in this country, this program can greatly increase the industrial activity in other nations and can raise substantially their standards of living.

Such new economic developments must be devised and controlled to the benefit of the peoples of the areas in which they are established. Guarantees to the investor must be balanced by guarantees in the interest of the people whose resources and whose labor go into these developments.

The old imperialism--exploitation for foreign profit--has no place in our plans. What we envisage is a program of development based on the concepts of democratic fair-dealing.

All countries, including our own, will greatly benefit from a constructive program for the better use of the world's human and natural resources. Experience shows that our commerce with other countries expands as they progress industrially and economically.

Greater production is the key to prosperity and peace. And the key to greater production is a wider and more vigorous application of modern scientific and technical knowledge.

Only by helping the least fortunate of its members to help themselves can the human family achieve the decent, satisfying life that is the right of all people.

Democracy alone can supply the vitalizing force to stir the peoples of the world into triumphant action, not only against their human oppressors, but also against their ancient enemies--hunger, misery, and despair.

On the basis of these four major courses of action we hope to help create the conditions that will lead eventually to personal freedom and happiness for all mankind.

If we are to be successful in carrying out these policies, it is clear that we must have continued prosperity in this country and we must keep ourselves strong.

Slowly but surely we are weaving a world fabric of international security and growing prosperity.

We are aided by all who wish to live in freedom from fear--even by those who live today in fear under their own governments.

We are aided by all who want relief from lies and propaganda--those who desire truth and sincerity.

We are aided by all who desire self-government and a voice in deciding their own affairs.

We are aided by all who long for economic security--for the security and abundance that men in free societies can enjoy.

We are aided by all who desire freedom of speech, freedom of religion, and freedom to live their own lives for useful ends.

Our allies are the millions who hunger and thirst after righteousness.

In due time, as our stability becomes manifest, as more and more nations come to know the benefits of democracy and to participate in growing abundance, I believe that those countries which now oppose us will abandon their delusions and join with the free nations of the world in a just settlement of international differences.

Events have brought our American democracy to new influence and new responsibilities. They will test our courage, our devotion to duty, and our concept of liberty.

But I say to all men, what we have achieved in liberty, we will surpass in greater liberty.

Steadfast in our faith in the Almighty, we will advance toward a world where man's freedom is secure.

To that end we will devote our strength, our resources, and our firmness of resolve. With God's help, the future of mankind will be assured in a world of justice, harmony, and peace.

Note: The President spoke at 12:35 p.m. from a platform erected at the east front of the Capitol. Immediately before the address the oath of office was administered by Chief Justice Vinson.

Two Bibles were used in the inaugural ceremony-the Bible used at the swearing-in of the President on April 12, 1945, and a Gutenberg Bible presented by the citizens of Independence, Mo. The President's left hand rested on both Bibles while he took the oath. The Bible used at the swearing-in of the President was open at Matthew 5, verses 3-11. The Gutenberg Bible was open at Exodus 20, verses 3-17.


Harry Truman delivers first-ever presidential speech on TV

On October 5, 1947, President Harry Truman (1884-1972) makes the first-ever televised presidential address from the White House, asking Americans to cut back on their use of grain in order to help starving Europeans.

At the time of Truman’s food-conservation speech, Europe was still recovering from World War II and suffering from famine. Truman, the 33rd commander in chief, worried that if the U.S. didn’t provide food aid, his administration’s Marshall Plan for European economic recovery would fall apart. He asked farmers and distillers to reduce grain use and requested that the public voluntarily forgo meat on Tuesdays, eggs and poultry on Thursdays and save a slice of bread each day. The food program was short-lived, as ultimately the Marshall Plan succeeded in helping to spur economic revitalization and growth in Europe.

In 1947, television was still in its infancy and the number of TV sets in U.S. homes only numbered in the thousands (by the early 1950s, millions of Americans owned TVs) most people listened to the radio for news and entertainment. However, although the majority of Americans missed Truman’s TV debut, his speech signaled the start of a powerful and complex relationship between the White House and a medium that would have an enormous impact on the American presidency, from how candidates campaigned for the office to how presidents communicated with their constituents (or even how they got elected).

Each of Truman’s subsequent White House speeches, including his 1949 inauguration address, was televised. In 1948, Truman was the first presidential candidate to broadcast a paid political ad. Truman pioneered the White House telecast, but it was President Franklin Roosevelt who was the first president to appear on TV𠄿rom the World’s Fair in New York City on April 30, 1939. FDR’s speech had an extremely limited TV audience, though, airing only on receivers at the fairgrounds and at Radio City in Manhattan.


Related Video

President Truman Inauguration

Newsreel highlights of President Harry Truman’s inaugural ceremony on January 20, 1949 . The Universal Newsreel features…

United States Elects President Truman

Intended for foreign audiences, this U.S. Information Service film gives a brief biography of President Truman and…

Harry S. Truman - President of the United States

This biographical film on the life of President Harry Truman was made during his first term and includes a visit to his…


Presidential Inaugurations

The first presidential inauguration took place at Federal Hall, New York.

Inauguration of James Buchanan, President of the United States, at the East Front of the U.S. Capitol on March 4, 1857.

President Ulysses S. Grant delivering his inaugural address on the East Portico of the U.S. Capitol, March 4, 1873.

President Chester Arthur accompanies President-elect Grover Cleveland from the White House to the inauguration, March Cover of Harper's Weekly, March 15 1885.

White House Historical Association

More than 200,000 spectators witnessed the inauguration of Theodore Roosevelt in March 1905.

The Inauguration of President William Howard Taft on March 4, 1909 was hindered by a severe blizzard.

President Calvin Coolidge rides in a convertible automobile escorted by a mounted honor guard and cavalry escort adding to the pageantry of his Inaugural Parade, March 4, 1925.

President Franklin D. Roosevelt’s unprecedented third inauguration on January 20, 1941.

President Harry S. Truman's inauguration on January 20, 1949, was the first televised inauguration in the United States.

Architect of the Capitol, Courtesy of the Library of Congress

Supreme Court Chief Justice Earl Warren administering the oath of office to Richard M. Nixon on the East Portico of the U.S. Capitol, January 20, 1969.

Architect of the Capitol photo courtesy of the Library of Congress

Since the 1981 inauguration of Ronald Reagan, the inaugural stand has been set up on the West Front of the Capitol instead of the East Front.

Architect of the Capitol photo courtesy of the Library of Congress

Supreme Court Chief Justice William Rehnquist administering the oath of office to William J. Clinton on the West Front of the U.S. Capitol, January 20, 1993.

William J. Clinton Presidential Library and Museum/Library of Congress

President Barack Obama and First Lady Michelle Obama walk in front of the Presidential limousine on Pennsylvania Avenue at 15th Street, N.W., Washington, D.C., during the Inaugural Parade on January 20, 2009.

President Donald Trump being sworn in on January 20, 2017 at the U.S. Capitol in Washington, D.C. He holds his left hand on two versions of the Bible, one childhood Bible given to him by his mother, along with Abraham Lincoln's Bible.

Courtesy of the White House

On April 30, 1789, George Washington took the oath of office in New York City. Later he said of this new presidential role, "I walk on untrodden ground." Inauguration Day began with the sounds of ceremonial artillery and church bells ringing across New York City, our nation's first capital. At noon Washington made his way through large crowds to Federal Hall where both houses of Congress were assembled. On the second-floor balcony facing the street he was administered the oath of office by Robert R. Livingston, the Chancellor of New York, and officially became the first president of the United States.

Constitutional guidelines for inaugurations are sparse, offering only the date and the words of the oath. All else is driven by tradition. After the oath is administered the president gives an address, usually one stressing national unity.

In 1801 Thomas Jefferson was the first to be sworn in as president in Washington, D.C., the location chosen for the permanent capital. After his second inauguration in 1805 Jefferson rode on horseback from the Capitol to the President's House amid music and a spontaneous gathering of mechanics from the nearby Navy Yard – a procession that grew into today's inaugural parade.

Inaugural events, including parades, have become more elaborate over the years and have evolved into spectacular entertainments. Selection of parade participants is a traditional way for a president to make a statement about his beliefs, as Abraham Lincoln did in 1865 by inviting African Americans to march for the first time.

Presidents have celebrated in many ways since George Washington danced the minuet after his inauguration. James Madison and his wife Dolley were the guests of honor at the first official inaugural ball, held at Long's Hotel in Washington, D.C. Since that time, such activities have been broadened to include a cross-section of the American population. Receptions, balls, and other public events reflect the president’s need to include many diverse groups in the transition of power, even, at times, officially sanctioned protesters. More than a celebration of one person’s rise to power, modern inaugurations validate the republic’s democratic processes. Modern inaugural festivities reflect not only the president they honor, but also the desire of many Americans to celebrate our nation's rich history and the transfer of presidential power.


Presidential Inaugural Address of President Harry Truman [January 20, 1949] - History

Mr. Vice President, Mr. Chief Justice, and fellow citizens, I accept with humility the honor which the American people have conferred upon me. I accept it with a deep resolve to do all that I can for the welfare of this Nation and for the peace of the world.

In performing the duties of my office, I need the help and prayers of every one of you. I ask for your encouragement and your support. The tasks we face are difficult, and we can accomplish them only if we work together.

Each period of our national history has had its special challenges. Those that confront us now are as momentous as any in the past. Today marks the beginning not only of a new administration, but of a period that will be eventful, perhaps decisive, for us and for the world.

It may be our lot to experience, and in large measure to bring about, a major turning point in the long history of the human race. The first half of this century has been marked by unprecedented and brutal attacks on the rights of man, and by the two most frightful wars in history. The supreme need of our time is for men to learn to live together in peace and harmony.

The peoples of the earth face the future with grave uncertainty, composed almost equally of great hopes and great fears. In this time of doubt, they look to the United States as never before for good will, strength, and wise leadership.

It is fitting, therefore, that we take this occasion to proclaim to the world the essential principles of the faith by which we live, and to declare our aims to all peoples.

The American people stand firm in the faith which has inspired this Nation from the beginning. We believe that all men have a right to equal justice under law and equal opportunity to share in the common good. We believe that all men have the right to freedom of thought and expression. We believe that all men are created equal because they are created in the image of God.

From this faith we will not be moved.

The American people desire, and are determined to work for, a world in which all nations and all peoples are free to govern themselves as they see fit, and to achieve a decent and satisfying life. Above all else, our people desire, and are determined to work for, peace on earth--a just and lasting peace--based on genuine agreement freely arrived at by equals.

In the pursuit of these aims, the United States and other like- minded nations find themselves directly opposed by a regime with contrary aims and a totally different concept of life.

That regime adheres to a false philosophy which purports to offer freedom, security, and greater opportunity to mankind. Misled by this philosophy, many peoples have sacrificed their liberties only to learn to their sorrow that deceit and mockery, poverty and tyranny, are their reward.

That false philosophy is communism.

Communism is based on the belief that man is so weak and inadequate that he is unable to govern himself, and therefore requires the rule of strong masters.

Democracy is based on the conviction that man has the moral and intellectual capacity, as well as the inalienable right, to govern himself with reason and justice.

Communism subjects the individual to arrest without lawful cause, punishment without trial, and forced labor as the chattel of the state. It decrees what information he shall receive, what art he shall produce, what leaders he shall follow, and what thoughts he shall think.

Democracy maintains that government is established for the benefit of the individual, and is charged with the responsibility of protecting the rights of the individual and his freedom in the exercise of his abilities.

Communism maintains that social wrongs can be corrected only by violence.

Democracy has proved that social justice can be achieved through peaceful change.

Communism holds that the world is so deeply divided into opposing classes that war is inevitable.

Democracy holds that free nations can settle differences justly and maintain lasting peace.

These differences between communism and democracy do not concern the United States alone. People everywhere are coming to realize that what is involved is material well-being, human dignity, and the right to believe in and worship God.

I state these differences, not to draw issues of belief as such, but because the actions resulting from the Communist philosophy are a threat to the efforts of free nations to bring about world recovery and lasting peace.

Since the end of hostilities, the United States has invested its substance and its energy in a great constructive effort to restore peace, stability, and freedom to the world.

We have sought no territory and we have imposed our will on none. We have asked for no privileges we would not extend to others.

We have constantly and vigorously supported the United Nations and related agencies as a means of applying democratic principles to international relations. We have consistently advocated and relied upon peaceful settlement of disputes among nations.

We have made every effort to secure agreement on effective international control of our most powerful weapon, and we have worked steadily for the limitation and control of all armaments.

We have encouraged, by precept and example, the expansion of world trade on a sound and fair basis.

Almost a year ago, in company with 16 free nations of Europe, we launched the greatest cooperative economic program in history. The purpose of that unprecedented effort is to invigorate and strengthen democracy in Europe, so that the free people of that continent can resume their rightful place in the forefront of civilization and can contribute once more to the security and welfare of the world.

Our efforts have brought new hope to all mankind. We have beaten back despair and defeatism. We have saved a number of countries from losing their liberty. Hundreds of millions of people all over the world now agree with us, that we need not have war--that we can have peace.

We are moving on with other nations to build an even stronger structure of international order and justice. We shall have as our partners countries which, no longer solely concerned with the problem of national survival, are now working to improve the standards of living of all their people. We are ready to undertake new projects to strengthen the free world.

In the coming years, our program for peace and freedom will emphasize four major courses of action.

First, we will continue to give unfaltering support to the United Nations and related agencies, and we will continue to search for ways to strengthen their authority and increase their effectiveness. We believe that the United Nations will be strengthened by the new nations which are being formed in lands now advancing toward self-government under democratic principles.

Second, we will continue our programs for world economic recovery.

This means, first of all, that we must keep our full weight behind the European recovery program. We are confident of the success of this major venture in world recovery. We believe that our partners in this effort will achieve the status of self-supporting nations once again.

In addition, we must carry out our plans for reducing the barriers to world trade and increasing its volume. Economic recovery and peace itself depend on increased world trade.

Third, we will strengthen freedom-loving nations against the dangers of aggression.

We are now working out with a number of countries a joint agreement designed to strengthen the security of the North Atlantic area. Such an agreement would take the form of a collective defense arrangement within the terms of the United Nations Charter.

We have already established such a defense pact for the Western Hemisphere by the treaty of Rio de Janeiro.

The primary purpose of these agreements is to provide unmistakable proof of the joint determination of the free countries to resist armed attack from any quarter. Each country participating in these arrangements must contribute all it can to the common defense.

If we can make it sufficiently clear, in advance, that any armed attack affecting our national security would be met with overwhelming force, the armed attack might never occur.

Okrem toho poskytneme vojenské poradenstvo a vybavenie slobodným krajinám, ktoré s nami budú spolupracovať pri udržiavaní mieru a bezpečnosti.

Po štvrté, musíme sa pustiť do odvážneho nového programu na sprístupnenie výhod našich vedeckých pokrokov a priemyselného pokroku na zlepšenie a rast zaostalých oblastí.

Viac ako polovica ľudí na svete žije v podmienkach blížiacich sa k biede. Ich jedlo je nedostatočné. Sú obeťami chorôb. Ich ekonomický život je primitívny a stagnuje. Ich chudoba je hendikepom a hrozbou pre nich aj pre prosperujúcejšie oblasti.

For the first time in history, humanity possesses the knowledge and the skill to relieve the suffering of these people.

The United States is pre-eminent among nations in the development of industrial and scientific techniques. The material resources which we can afford to use for the assistance of other peoples are limited. But our imponderable resources in technical knowledge are constantly growing and are inexhaustible.

I believe that we should make available to peace-loving peoples the benefits of our store of technical knowledge in order to help them realize their aspirations for a better life. And, in cooperation with other nations, we should foster capital investment in areas needing development.

Our aim should be to help the free peoples of the world, through their own efforts, to produce more food, more clothing, more materials for housing, and more mechanical power to lighten their burdens.

We invite other countries to pool their technological resources in this undertaking. Their contributions will be warmly welcomed. This should be a cooperative enterprise in which all nations work together through the United Nations and its specialized agencies wherever practicable. It must be a worldwide effort for the achievement of peace, plenty, and freedom.

With the cooperation of business, private capital, agriculture, and labor in this country, this program can greatly increase the industrial activity in other nations and can raise substantially their standards of living.

Such new economic developments must be devised and controlled to benefit the peoples of the areas in which they are established. Guarantees to the investor must be balanced by guarantees in the interest of the people whose resources and whose labor go into these developments.

The old imperialism--exploitation for foreign profit--has no place in our plans. What we envisage is a program of development based on the concepts of democratic fair-dealing.

All countries, including our own, will greatly benefit from a constructive program for the better use of the world's human and natural resources. Experience shows that our commerce with other countries expands as they progress industrially and economically.

Greater production is the key to prosperity and peace. And the key to greater production is a wider and more vigorous application of modern scientific and technical knowledge.

Only by helping the least fortunate of its members to help themselves can the human family achieve the decent, satisfying life that is the right of all people.

Democracy alone can supply the vitalizing force to stir the peoples of the world into triumphant action, not only against their human oppressors, but also against their ancient enemies-- hunger, misery, and despair.

On the basis of these four major courses of action we hope to help create the conditions that will lead eventually to personal freedom and happiness for all mankind.

If we are to be successful in carrying out these policies, it is clear that we must have continued prosperity in this country and we must keep ourselves strong.

Slowly but surely we are weaving a world fabric of international security and growing prosperity.

We are aided by all who wish to live in freedom from fear--even by those who live today in fear under their own governments.

We are aided by all who want relief from the lies of propaganda-- who desire truth and sincerity.

We are aided by all who desire self-government and a voice in deciding their own affairs.

We are aided by all who long for economic security--for the security and abundance that men in free societies can enjoy.

We are aided by all who desire freedom of speech, freedom of religion, and freedom to live their own lives for useful ends.

Our allies are the millions who hunger and thirst after righteousness.

In due time, as our stability becomes manifest, as more and more nations come to know the benefits of democracy and to participate in growing abundance, I believe that those countries which now oppose us will abandon their delusions and join with the free nations of the world in a just settlement of international differences.

Events have brought our American democracy to new influence and new responsibilities. They will test our courage, our devotion to duty, and our concept of liberty.

But I say to all men, what we have achieved in liberty, we will surpass in greater liberty.

Steadfast in our faith in the Almighty, we will advance toward a world where man's freedom is secure.

To that end we will devote our strength, our resources, and our firmness of resolve. With God's help, the future of mankind will be assured in a world of justice, harmony, and peace.


Pozri si video: THE SECOND INAUGURATION OF PRESIDENT HARRY S. TRUMAN JANUARY 20, 1949 42134